Raz ktosi povedal, že človek starne iba preto, že má pamäť. Zrejme to nebude s tou pamäťou až tak, ale bezpochyby je zrejmé, že čím si človek viac pamätá, tým je starší. Tak ako majú pamäť ľudia, majú svoju pamäť aj mestá a dediny…
(Roth a kol., 2007, s.5)
Základným predpokladom hrdosti človeka k svojim koreňom je poznanie histórie. História rodnej obce, vlastného rodu i rodinných predkov už oddávna láka nemálo zvedavcov. Ako žil môj pradedo, ako vyzeral jeho život, jeho príbytok? Možno to zaujíma mnohých z nás. Aj keď si to už neuvedomujeme, pomaly sa nám pred očami rozplýva naša minulosť, naša história. “Živé kroniky obce”, pamätníci nám vymierajú. Ani sa nezdáme a všetka niekdajšia sláva obce či trápenia obyvateľov, zvyky, tradície nám prekĺznu pomedzi prsty, a to, čo sa dedilo z generácie na generáciu, ostane v prachu minulosti.
(Kniha: Malý Lipník, Štefaňák, ml. 2007, s.11)
Od čias, keď si človek začal uvedomovať plynutie času, snažil sa nielen o to, aby dokázal jeho tok merať, ale aj o to, aby zdanlivú jednotvárnosť plynutia času ozvláštnil zapamätaním si a zaznamenaním toho, čo si podľa jeho názoru zapamätanie a zaznamenanie zaslúži.
(Kniha: Hájske 1113-2013, s.1)